Energetika a energetická infraštruktúra

Energetika má zabezpečiť spoľahlivú a odolnú dodávku energie za dlhodobo zvládnuteľných nákladov.

Aktualizované: 15. 10. 2026

Problém 1 – Energetický zdroj sa nedá hodnotiť izolovane

Elektrizačná sústava musí v každom okamihu vyrovnávať výrobu a spotrebu. Preto nestačí porovnávať iba cenu jednej elektrárne alebo množstvo vyrobenej elektriny. Dôležité sú aj stabilita a regulovateľnosť výkonu, čas výstavby, náklady počas životnosti, palivo a dovozná závislosť, voda, odpady, vplyv na krajinu, potreba sietí, akumulácie a záložných zdrojov.

Slovenský mix je dnes výrazne jadrový. ÚRSO za rok 2024 uviedol podiel jadra na celkovej výrobe elektriny 60,69 %. Zdroj: ÚRSO – výročná správa 2024. Podiel elektriny z obnoviteľných zdrojov energie bol podľa ÚRSO v roku 2025 19,88 % z celkovej výroby; tento podiel medzi rokmi kolíše aj podľa hydrologických podmienok. Zdroj: ÚRSO – podiel výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov.

Jadrová energia

Výhody: vysoká výroba z malého areálu, stabilný výkon počas väčšiny roka, nízke priame emisie CO₂ pri výrobe, dlhá technická životnosť a malá spotreba paliva vzhľadom na množstvo vyrobenej energie.

Limity: vysoké investičné náklady a dlhá príprava výstavby, náročná jadrová bezpečnosť, potreba chladiacej vody (zdroj: Slovenské elektrárne – environmentálne údaje JE Mochovce), vyraďovanie po skončení prevádzky a dlhodobé riešenie vyhoretého paliva a rádioaktívnych odpadov. ÚJD uvádza, že pri odpadoch nevhodných pre povrchové uloženie Slovensko pokračuje vo výskume hlbinného úložiska; jednou z uvažovaných alternatív je aj uloženie vyhoretého paliva v zahraničí. Zdroj: ÚJD SR – nakladanie s rádioaktívnym odpadom.

Čo potrebuje od systému: silný bezpečnostný a regulačný rámec, spoľahlivé chladenie, rezervy pri odstávke veľkého bloku, dlhodobé financovanie vyraďovania a odpadového hospodárstva a jasnú stratégiu konečného uloženia.

Vodná energia

Výhody: obnoviteľný zdroj bez potreby paliva, dlhá životnosť zariadení, pri viacerých typoch vodných elektrární dobrá regulovateľnosť a pri prečerpávacích elektrárňach schopnosť ukladať energiu a pomáhať vyrovnávať sústavu.

Limity: výroba závisí od hydrologických podmienok, vhodných lokalít je obmedzený počet a stavby môžu zasahovať do riečneho ekosystému a krajiny. Slovenské elektrárne uviedli, že rok 2025 bol pri ich prietočných vodných elektrárňach historicky najslabší pre dlhé sucho. Zdroj: Slovenské elektrárne – bilancia výroby za rok 2025.

Čo potrebuje od systému: hospodárenie s vodou v povodí, environmentálne pravidlá, údržbu vodných diel a koordináciu s protipovodňovou ochranou, zásobovaním vodou a flexibilitou elektrizačnej sústavy.

Solárna energia

Výhody: modulárnosť, možnosť výstavby od strechy po väčší park, bez paliva a jeho dovozu, krátka realizácia menších projektov a výroba priamo pri spotrebe.

Limity: výroba sa mení podľa dennej doby, počasia a ročného obdobia; vysoký súbeh výroby môže vytvárať prebytky práve v hodinách nízkeho dopytu. Pri väčšom podiele rastie význam sietí, flexibility, riadenia spotreby a akumulácie.

Čo potrebuje od systému: dostatočnú kapacitu distribučných a prenosových sietí, flexibilnú spotrebu, batérie alebo inú akumuláciu a zdroje schopné pokryť obdobia bez slnka.

Veterná energia

Výhody: bez palivových nákladov a priameho spaľovania, relatívne rýchla výstavba po povolení a výrobný profil, ktorý sa môže časovo dopĺňať so solárnou energiou.

Limity: premenlivá výroba, požiadavky na vhodnú lokalitu a pripojenie, vplyv na krajinu, hluk a biodiverzitu, ktoré treba posúdiť konkrétne pre dané miesto.

Čo potrebuje od systému: sieťovú kapacitu, flexibilitu a akumuláciu, kvalitné meranie a predikciu výroby a dôsledný výber lokalít. SEPS v roku 2025 zvýšil limitný výkon z pohľadu flexibility pre nové fotovoltické a veterné zdroje zo 747 na 917 MW, čo ilustruje, že rozvoj týchto zdrojov je priamo previazaný so schopnosťou sústavy absorbovať ich výkon. Zdroj: SEPS – kapacita pre pripájanie nových zdrojov.

Zemný plyn

Výhody: plynové zdroje vedia pružne meniť výkon a môžu poskytovať elektrinu aj teplo, preto sú technicky vhodné na vyrovnávanie špičiek a výpadkov iných zdrojov.

Limity: pri spaľovaní vznikajú emisie CO₂, náklady závisia od ceny paliva a emisných povoleniek a Slovensko je pri plyne závislé od dovozu a prepravných trás. Zdroj: Eurostat – dodávky a dovoz zemného plynu.

Čo potrebuje od systému: diverzifikované dodávky a zásobníky plynu, primerané využitie tak, aby kapacita potrebná ako poistka nevytvárala neprimerané fixné náklady.

Biomasa a bioplyn

Výhody: pri udržateľnom palive ide o obnoviteľné zdroje, ktoré možno na rozdiel od slnka a vetra riadiť podľa potreby; bioplyn a časť biomasy môžu využívať odpady a vedľajšie produkty a kombinovaná výroba môže dodávať elektrinu aj teplo.

Limity: dostupnosť a cena paliva, logistika, lokálne emisie do ovzdušia a riziko, že nesprávne nastavený dopyt po biomase vytvorí tlak na pôdu alebo lesy. Klimatický prínos závisí od pôvodu a udržateľnosti vstupov.

Čo potrebuje od systému: dôsledné pravidlá udržateľnosti, lokálne palivové reťazce, kontrolu emisií a prednostné využívanie odpadových a zvyškových surovín tam, kde je to vhodné.

Akumulácia, flexibilita a siete

Batérie, prečerpávacie elektrárne, riadenie spotreby a cezhraničné prepojenia nie sú primárnym zdrojom energie, ale môžu znížiť rozdiel medzi okamihom výroby a spotreby. Ich potreba rastie s tým, ako sa mení štruktúra výroby a spotreby.

Návrh

Nestratené Slovensko navrhuje neposudzovať nový veľký zdroj podľa jednej vlastnosti alebo politického hesla. Pred rozhodnutím má byť verejne porovnateľných viac realistických scenárov podľa rovnakých kritérií:

koľko energie a výkonu systém potrebuje a kedy,
celkové investičné a prevádzkové náklady počas životnosti,
čas výstavby a riziko omeškania,
spoľahlivosť, regulovateľnosť a potreba zálohy, sietí a akumulácie,
emisie a environmentálne dopady vrátane vody, pôdy a odpadov,
závislosť od dovážaného paliva, technológií a kritických dodávateľov,
náklady na vyradenie a obnovu zariadenia,
správanie systému pri suchu, bezvetrí, období bez slnka, výpadku veľkého bloku alebo prerušení dovozu.

Výsledkom nemá byť automatický zákaz ani automatická preferencia konkrétnej technológie. Cieľom je, aby sa rovnakým metrom porovnali celkové náklady, prínosy, riziká a požiadavky na zvyšok energetického systému.

Cieľový stav

Domácnosti a firmy majú spoľahlivú dodávku a Slovensko vie verejne vysvetliť, prečo investuje do konkrétnej kombinácie výroby, sietí, akumulácie a flexibility. Rozhodnutie o veľkom zdroji obsahuje porovnateľné scenáre, celkové náklady počas životnosti, hlavné riziká a merateľné predpoklady, ktoré sa po realizácii vyhodnotia.